Nie každého to bude zaujímať, ale dostávam k tejto téme otázky, a je ľahšie proste to napísať na FB ako to postupne osobne alebo na menších fórach vysvetľovať.

Trump má v colnej vojne jeden hlavný cieľ a dva také, ktoré hovorí menej hlasno.

Tým hlavným, aspoň verejne, je, že chce colnou politikou dosiahnuť, aby sa zmenila štruktúra amerického hospodárstva. Predpokladom je, že kvôli clám sa začne do USA premiestňovať viac výroby. Tento prílev kapitálu vytvorí rad kvalitných pracovných miest, vo výrobe, ktorá bude lepšie platená ako kadejaké džobíky v najnižších segmentoch služieb (podávanie hamburgerov a podobne).

To je niečo, čo Trump hlasno politicky predáva už roky. Dokonca už od roku 1987, keď prvýkrát napísal na túto tému do novín komentár (ako dnes upozornili Financial Times). V ňom sa sťažoval, že americké džoby odchádzajú do Ázie (vtedy primárne do Japonska).

V USA je to veľmi populárne, veľa ľudí, podobne ako Trump, spomína nostalgicky na doby, keď si bežný robotník vedel ľahko obstarať bývanie aj autá. Pred tým, ako "všetko zničila NAFTA a Čína". A, podľa Trumpa, aj zlí Európania. Lebo vraj manipulujeme obchodnými podmienkami.

Druhý dôvod, ktorý sa zriedkavo, ale občas predsa spomína, je bezpečnostný. Jednoducho dosiahnuť, aby USA vyrábala rôzne dôležité veci, ktorých výroba je teraz v Číne či na Taiwane.

Toto je pomerne sporný dôvod pre vysoké clá, pretože ochrana niektorých segmentov hospodárstva sa dá dosiahnuť aj inými nástrojmi. Navyše, nie je jasné, čo všetko brať ako strategicky dôležité. Má sa do USA vrátiť aj výroba ošatenia? Aj výroba šiat je dôležitá, v zmysle, že spoločnosť sa bez nich dosť ťažko zaobíde. Ale dosiahnuť zmenu štruktúry globálnej ekonomiky až takto ďalekosiahlo asi nepôjde len týmito clami.

Je tu ešte tretí dôvod, ktorý sotva kto povedal nahlas, ale zrejme hrá aspoň nejakú úlohu. A to je: zastavenie globalizácie. 

Nie preto, že by americká oligarchia zrazu obrátila a bola proti konzumnej spoločnosti. Lenže: globalizácia je hra, v ktorej nakoniec vyhrávajú Číňania. A to ohrozuje moc USA.

Je pomerne zjavné, že stávka na to, že USA si musia stoj čo stoj udržať postavenie hyperveľmoci hrá v pozadí krokov dnešnej administratívy veľkú rolu. Preto aj príklon k veľkým geopolitickým hrám (dohodneme sa s Ruskom, pretože je pre nás lepšie ho začať odpútavať od Číny, zvlášť, keď vidíme, že rozrušiť ho aj tak nevieme). 

A kdesi tu hrá svoju rolu zrejme aj argument: pridusme globalizáciu, aj pomerne radikálne, pretože tým spomalíme rast Číny (aj niektorých ďalších krajín). Aj za cenu, že tým spomalíme hospodársky rast USA.

Mimochodom, toto je v súlade aj s dhodobými preferenciami samotných Američanov, ktorí v prieskumoch už desaťročia udávajú, že sú pokojne za nižší rast, ak to pritlmí nástup Číny.

Lenže hospodársky rast je v modernom štáte jedným z hlavných nástrojov prekonávania spoločenských napätí, plus z globalizácie USA profitovali, aspoň štatisticky, na úkor svojich západných konkurentov (ich firmy dravejšie presúvali výrobu do nízkonákladových lokalít, ale tiež agresívnejšie využívali možnosti daňovej optimalizácie kombináciou jurisdikcií), výhody z toho mal tiež finančný sektor, a tak sa do deglobalizácie veľmi nikomu zatiaľ púšťať nechcelo.

No a na pozadí je potom ešte všeobecné presvedčenie, že USA si už nemôžu dovoliť také vysoké deficity (vo výdavkoch aj v obchode), aké mali za posledné roky, lebo to čoskoro začne ohrozovať pozíciu dolára, stability finančného systému atď.

Colná vojna do toho hneď niekoľkými črtami zapadá.

(Vraciame sa tak k výroku klasika, britského premiéra Disraeliho, mimoriadne chytrého architekta britského imperializmu 2. polovice 19. storočia: Free trade is not a principle, it is an expedient.)

Aha, len na okraj, ako inde, aj tu Trump bez problémov porušuje právo, v tomto prípade pravidlá WTO.

Všetky vyššie uvedené argumenty v týchto veľmi zložitých témach majú aj svoje rácio. Podobne, ako má rácio vzbura proti "woke" kultúre či proti špecifickým štruktúram (ktoré Američania radi nazývajú deepstate).

Len druhá vec je, ako to Biely dom "rieši". 

A čo z toho ešte všetko môže byť, v USA aj vo svetovej politike. Lebo na toto musia byť iné krajiny pripravené. Kým doteraz sme mali nejaký režim medzinárodných vzťahov, ktorý bol do značnej miery stabilný, odteraz sa politici aj menších krajín budú musieť pomerne intenzívne zaoberať ako medzinárodnou politikou, tak vôbec vývojom vnútri iných krajín, medzi prvými v USA.

Mimochodom, bude to pomerne náročné manévrovanie aj čisto z hľadiska domácej politickej komunikácie, aj u nás v jeden deň oslavujete Trumpa ako spasiteľa sveta, o pomerne krátky čas prichádza zamrazenie v chrbte, že ono to ešte bude všelijaké .

Ale mrazí určite aj ľudí okolo Trumpa. Aj keby mal Trump akékoľvek nastavenie ísť teraz do dlhodobej ekonomickej vojny, tie okamžité dopady mu môžu situáciu rýchlo skomplikovať.

Stali sa tri veci. Po prvé, trhy išli dole zrejme ešte dramatickejšie, ako v Bielom dome čakali. Bedákať budú ľudia, čo majú dôchodky v akciách, kričať budú médiá, lebo z týchto grafov sa ľahko urobia dramatické titulky a podobne. Iste, ešte stále hovoríme len o vymazaní toho, čo trhy získali za ostatný rok, lenže ten pád pokojne ešte môže pokračovať.

Po druhé, oslabil dolár, čo bolo asi ešte nepríjemnejším prekvapením. Lebo za normálnych okolností pri vyšších clách mena posilňuje. Tu ale investori predávajú aktíva, ktoré majú v dolároch, lebo čakajú pokles výkonu ekonomiky USA. (Trump síce slabší dolár chce, kvôli exportnej konkurencieschopnosti, ten sa ale mal dostaviť po menovej intervencii, hodením časti rezerv Fedu na trh. To, že k tomu došlo teraz, je, ešte raz, nie žiadúci výsledok ale nepríjemný vývoj.)

Po tretie, Čína namiesto do vyjednávania išla hneď do colnej vojny a je dosť možné, že EÚ spraví to isté. Bolo by to logické, lebo ak teraz naraz všetci pritlačia, Trumpa môžu dotlačiť do čiastočného ústupu. 

Celé je to extrémne zložitá hra. (Mimochodom Číňania už minimálne od roku 2018 používajú AI na tvorenie scenárov vývoja svetovej ekonomiky a svetovej politiky ako analytický nástroj pre tvorbu politík, ktoré sa dejú na pozadí veľmi komplexného vývoja).

Prvé kolo pre Trumpa zatiaľ nedopadá dobre. Ale rôznych manévrov, ústupov, protiútokov, bude ešte veľa. Odteraz už bude svetová politika podobne intenzívna, ako nedávno začala byť tá domáca, v mnohých krajinách. 

Zmizne mnoho stabilných istôt a prakticky každý týždeň sa bude diať niečo dramaticky nové.

Znovu pripomínam údajnú starú čínsku kliatbu: bodaj si žil v zaujímavých časoch.

V takých teraz žiť budeme.