Všimol som si, že Petra Fialu bol v Brne podporiť bývalý slovenský premiér Eduard Heger, ktorý bol v čase svojho mandátu ešte menej populárny ako jeho všeobecne neobľúbený partner z ČR, a dnes reprezentuje extrémistickú mimoparlamentnú stranu Demokrati. To len na margo toho, koho si zo Slovenska voláte na svoju podporu...

Heger tam celý čas mával transparentom "Už nikdy ruské tanky". Opakoval tak naratív, ktorým straší voličov Petr Fiala, že keď zvíťazí opozícia, do Česka vraj opäť prídu ruské tanky... Viete, my veľmi dobre vieme, kto je to Heger. Bývalý díler vodky, ktorý je živým dôkazom, ako alkohol ničí mozgové bunky a z ktorého si u nás každý robil srandu, pretože svojím zmäteným opakovaním fráz typu "tak je to správne, tak to má byť" pripomínal nadporučíka Mazureka z Čiernych barónov. Heger sa stal premiérom väčšou náhodou ako hlúpy Jano kráľom - po páde ročnej hrôzovlády Matoviča vydržal v kresle necelé dva roky, a bola to čistá katastrofa. Mnohí by radi zabudli na to, že práve vtedy sme sa prepadli v ukazovateľoch rozvoja za Rumunsko (čo sa nestalo nikdy v dejinách), že nefungovali žiadne rezorty, že to bolo najhoršie obdobie našich dejín.

Od Hegera teda neočakáva nikto nič, dokonca ani len holú vetu, ktorá by dávala zmysel. Ale čo povedať na to, keď rovnaké hlúposti rozpráva univerzitný profesor politológie Fiala? Ak má zemepisné znalosti aspoň na úrovni žiaka základnej školy, mohol by voličom vysvetliť, ako sa tie ruské tanky do Česka dostanú. Cez Poľsko? Alebo nebodaj cez Ukrajinu a Slovensko? V českom vládnom tábore pozorujeme rovnakú paniku a hystériu ako u slovenskej opozície, ale o jednu vec by som našich bratov a sestry predsa len požiadal: prestaňte strašiť Slovenskom, prestaňte o ňom šíriť bludy a hlavne prestaňte ho zaťahovať do vašej špinavej predvolebnej kampane. 

Keď som počul, čo natáral Eduard Heger v Brne, hanbil som sa, že takýto človek stál kedysi na čele slovenskej vlády. Slovensko opísal horšie ako v známej paródii Eurotrip, v ktorej naša vlasť vyzerala ako po výbuchu černobyľského jadrového reaktora. Kedy už konečne opoziční politici pochopia, že toto kadenie do vlastného hniezda v zahraničí uškodí napokon všetkým?

Obludné preháňanie a strašenie patologických rozmerov veľmi často zneužívajú v kampani nielen českí politici, ale aj rôzne celebrity. A ja sa verejne pýtam, čo sa vám všetkým stalo, keď máte o situácii v susednom bratskom štáte horšie predstavy než o tom, ako sa žije v Bangladéši. Viem, že nekriticky preberáte informácie práve od takých hlupákov, akým je Eduard Heger alebo Magda Vášáryová, ale veď sem predsa chodíte a nemusíte byť odkázaní na také pochybné zdroje. Skutočne ma rozladilo, keď môj obľúbený herec Ivan Trojan šíril v politickej reklame také klamstvá, že by sa za ne mali hanbiť ešte jeho vnuci. 

Vraj tu vládni politici ovládajú súdy... Naozaj? Preto Robert Fico nedokáže posadiť do väzenia ani jedného opozičného politika obvineného z rozkrádania štátneho majetku, hoci jeho voliči by radi videli za mrežami minimálne exministra obrany Naďa? Prečo neboli českí umelci znepokojení, keď sa tu počas minulej vlády zatvárali ľudia na politické objednávky? - Vraj sa STVR stala štátnou televíziou... Aha, tak preto je vedenie spravodajstva rovnaké ako za predchádzajúcej vlády? Preto na utorkovom zasadnutí Rady STVR jej členovia kritizovali, že televízia sa správa, akoby bola opozičná? STVR je za pôsobenia Martiny Flašíkovej slobodnejšia ako Česká televízia, ďaleko slobodnejšia ako za predchádzajúceho Machajovho vedenia, a to, čo o nej trúsia ohrdnutí umelci, ktorí ju doteraz pomáhali tunelovať cez predražené kšefty externých firiem, sú nekompetentné táraniny. - No a napokon, vraj vláda plánuje vystúpiť z EÚ a NATO... Na to sa už ani nedá rozumne odpovedať... Pán Trojan, mali by ste vysadiť alkohol a drogy, inak si neviem vysvetliť, ako si môžete takto sprosto vymýšľať.

Pokrivený obraz o Slovensku nie je novinkou. Aj keď boli na nás Česi naviazaní emocionálne, nikdy nám veľmi nerozumeli. Napokon, mnohí si iste pamätáte dnes už legendárnu reláciu Českej televízie Máte slovo (videlo ju vyše milióna divákov), v ktorej som na jar minulého roka vysvetľoval absurdnosť rozhodnutia pražskej vlády zrušiť spoločné zasadnutia českej a slovenskej vlády, lebo vraj nechceme pomáhať Ukrajincom - a to v čase, kedy sa bez problémov konalo rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády a kedy bola naša pomoc Ukrajine z hľadiska HDP na obyvateľa vyššia ako česká.

Ale dnes má toto osočovanie patologické rozmery. Varujem vás, milí českí priatelia, pred takouto cestou. Slovenská opozícia klamstvami tak zradikalizovala obyvateľstvo, že to viedlo k pokusu o zavraždenie premiéra. Na poslednom súdnom pojednávaní čítala prokurátorka príspevok atentátnika Juraja Cintulu na sociálnej sieti: "Je tu vládny teror, ktorý musíme zastaviť, musíme zastaviť túto moc." Podobné bludy šíria predstavitelia opozičných strán. Niekedy to pôsobí až komicky - keď predseda SaS Gröhling jačí na demokraticky zvolanom a štandardne povolenom mítingu, že je tu diktatúra. Niekedy je to však mimoriadne nechutné. 

Včera bývalý minister vnútra Roman Mikulec z Matovičovej strany neuveriteľne primitívnym spôsobom spochybnil zdravotné problémy, ktoré si Robert Fico odniesol ako následok atentátu. Premiér musel náhle zrušiť svoju cestu na európsky summit pre črevné ťažkosti, čo Mikulec na sociálnej sieti okomentoval takto: "Furt dačo, keď treba rokovať s demokratickými lídrami...  nie je to len výhovorka, lebo sa tam hanbí ísť? Alebo mu volali z Kremľa a prišlo mu ťažko?"

V čase, keď už aj lekár, ktorý ošetroval Roberta Fica v čase atentátu, v rozsiahlom rozhovore pre Denník N potvrdil, že premiér len o vlások unikol smrti a že jeho zranenia v oblasti brucha mu spôsobujú doživotné ťažkosti, je takéto spochybňovanie faktov mimoriadne chrapúnske. Ale vysvetľuje to, prečo väčšina voličov opozície verí konšpirácii, že atentát sa nestal.

Problém Slovenska, ktorý sa veľmi rýchlo môže stať aj problémom Česka, spočíva v tom, že jedna strana politického zápasu vyhrocuje svoje maximalistické požiadavky do znetvorenej podoby, v ktorej ich stotožňuje s demokraciou. Ale tak to jednoducho nie je. Aj ja mám tisíc výhrad k správaniu tejto vlády. Sú veci, s ktorými zásadne nesúhlasím. A naopak sú také, ktoré vášnivo podporujem. Polarizácia spoločnosti okrem iného znamená, že väčšina ľudí nie je verná hodnotám a princípom, ale je fanaticky oddaná konkrétnym politikom. V takejto atmosfére sa vám môže pokojne stať to, čo mne, že hoci nemením svoje zásady, pre jedných som zradca a pre druhých dezolát. Ale títo šialenci kričiaci jeden deň "hosana" a druhý deň "ukrižuj" a posudzujúci politiku ako futbalový zápas, ma netrápia. Takí tu boli vždy.

To, čo ma znepokojuje, je stotožňovanie vlastného uhlu pohľadu s jedinou pravdou, umocňovanie pocitu, že iba vy stojíte na tej správnej strane a vnímanie politického zápasu ako boja dobra so zlom. Ale toto nie je demokratické uvažovanie. V demokracii nebojujete proti zlu, ale zastupujete a obhajujete záujmy nejakej spoločenskej skupiny. Tento zápas je legitímny do tej miery, do akej akceptujete spoločné pravidlá a právo toho druhého na existenciu. Ak ho chcete zničiť a vyhlásite ho za nepriateľa štátu, ostrakizujete ho z verejnej diskusie a uzurpujete si absolútne právo hovoriť za všetkých, je to popieranie demokracie. Opozičná hysterizácia politiky vyhlasujúca každý postoj, s ktorým nesúhlasí, za nelegitímny, nedemokratický, protiústavný, protieurópsky a čojaviemčoešte, deformuje a ničí krehké pravidlá pluralitnej demokratickej súťaže. Podčiarknuté sčítané: chápem, že mnohé rozhodnutia súčasnej vládnej koalície sú pre veľkú časť občanov nepríjemné, nepochopiteľné a neprijateľné, no na Slovensku sa nedeje nič, čo by sa vymykalo z demokratického rámca. Vláda presadzuje záujmy svojich voličov a opozícia im oponuje - normálny stav.

Z podobných dôvodov som aj v rozpakoch z toho, akým spôsobom sa prijímala novela ústavy. Nebudem hovoriť o jej obsahu, ale základný zákon štátu by sa nemal prijímať tak, že väčšina tesným rozdielom jedného hlasu porazí menšinu a presadí si vlastnú vôľu. Ústava nemá byť ideologická, má byť hodnotovo neutrálna. Prijatiu Ústavy USA, na ktorú sa vzťahuje naša demokratická republikánska tradícia, predchádzala široká diskusia, zvolanie ústavodarného zhromaždenia a pozoruhodná intelektuálna výmena názorov medzi konzervatívcami a liberálmi skoncentrovaná do Listov federalistov - unikátneho diela (vyšlo aj v slovenčine), ktoré dodnes inšpiruje právnu filozofiu. Išlo teda o širokú dohodu, nie o mocenskú porážku jednej skupiny druhou. Toto určite neprispeje k zmierneniu polarizácie spoločnosti, ale hodnotiť to ako prípravu na vystúpenie z EÚ je hlúposť non plus ultra.

V českých voľbách ide primárne o to, aby sa Česi zbavili najnepopulárnejšej a najhoršej vlády v moderných dejinách. No ide aj o čosi viac. Ide o to, aby nám v strednej Európe pribudol ďalší spojenec, ktorý bude podporovať mierové iniciatívy a nebude eskalovať už aj tak dosť vyhrotený vojenský konflikt. Opačný trend určuje predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá vyhlásila, že Európa je vo vojne. Ešte tvrdšie sa k veci postavilo Poľsko. Premiér Donald Tusk na Varšavskom bezpečnostnom fóre búchal do stola tvrdiac, že "vojna na Ukrajine je naša vojna, či sa to niekomu páči alebo nie". A jeho psychopatický minister zahraničných vecí Radosław Sikorski by chcel strieľať z poľského územia na ruské. Nemusím k tomu dodávať, do akého veľkého rizika nás (všetkých členov NATO) táto krajina vedie. Nie, toto nie je naša vojna. A ani sa ňou nesmie stať. S týmto vedomím si tento týždeň volíte budúcnosť svojho štátu i celej strednej Európy.