EÚ má navyše šialený, prudko rastúci obchodný deficit s Čínou. Rázne ho skresať by si vyžadovalo silno porušiť princípy voľného obchodu. To EÚ nechce aj z príncípu, aj preto, že mnohé európske firmy stále robia v Číne slušný biznis. A nechcú obchodnú vojnu. 

Zato zbrojársky biznis má rôzne výnimky. Navyše zbrane môžete vyrábať pre seba, aj ich pri rastúcom napätí vo svete vyvážať tam, kde majú európske štáty dopyt (napríklad stále veľká časť Afriky).

Problém je jeden. Taký maličký: zbrojenie, na ktoré sa európske štáty chystajú, rieši len málo reálne európske bezpečnostné problémy.

Po prvé, moderné bojisko nepotrebuje až také obrovské masy tankov, aké by potreboval predať nemecký priemysel. Treba napríklad veľa dronov - tie sa úspešne vyrábať dajú, lenže tam je veľa komponentov čínskych, a len ťažko plne nahraditeľných európskou výrobou (ani nehovoriac o vzácnych zeminách, ktoré si elektronika vyžaduje, a opäť sú dominantne z Číny).

Po druhé, hlavný geopolitický súper EÚ sú USA. Tie, ktoré zároveň dodávajú európskym krajinám veľké množstvo zbraní. Na vytlačenie USA pri ochrannom patrolovaní morských obchodných trás sa tanky hodia dosť málo.

Po tretie, napriek explózii vyjadrení o hybridných vojnách sú európske krajiny NATO potenciálne veľmi zraniteľné v jednom z hlavných typov útokov nasledujúcich rokov: v kyber vojne.

Jednoducho preto, že hlavné globálne AI kapacity sú sústredené v USA a v Číne (ktorá je dnes jedným blokom s Ruskom).

A AI nástroje budú hrať v kybernetických útokoch čoskoro dominantnú rolu a budú potenciálne extrémne nebezpečné.

Čo s tým urobí NATO, a nákup nemeckých tankov? Nie veľa.

Samotné prezbrojenie, po rokoch nízkych výdavkov, pritom význam dáva. Jednak veľmoci (USA, Čína, Rusko, EÚ a ďalšie) proste vyzbrojené musia byť, aj keby sa nechystali priamo na konflikt. Pretože vojenská sila dáva silu aj diplomacii, napríklad.

A jednak Európa je na juhu blízko krajín, v ktorých je len veľmi krehká stabilita, ktoré sú populačne preplnené a vedú tadiaľ významné energetické aj obchodné trasy. Na ich ochranu bude potenciálne treba efektívne expedičné sily.

Akurát, že ak aj samotné prezbrojenie znie rozumne, tresnúť na zbrojenie 5 percent HDP je z bezpečnostného hľadiska zbytočné. 

Ale treba vyrábať, aby bol rast a zamestnanosť. A tak sa európski "štátnici" zúfalo snažia vyrábať ruskú hrozbu.

A tá je proste nezmysel. Aj napriek spomenutým dlhoročným nízkym výdavkom na zbrojenie majú európske štáty NATO vo všetkých kategóriách výzbroje mimo jadrových zbraní nad Ruskom prevahu, niekde veľmi výraznú (napríklad taktické rakety - ktorých vie EÚ navyše rýchlo vyrábať veľké objemy). Ani nehovoriac o dominancií v živej sile. Rusko v konvenčnej vojne proti samotným európskym členom NATO s Ukrajinou, aj bez USA, nemá šancu. 

Ale tvoriť hrozbu treba, z dôvodov vnútornej uzurpácie moci (okresávanie možností vyjadrovať sa či protestovať) aj z dôvodov nutnosti, aby čoskoro desaťtisíce nezamestnaných z nemeckých závodov Volkswagenu mohli prejsť do Rhenimetallu vyrábať tanky.

Preto sa šíri úplne nezmyselný príbeh o tom, ako Rusko, ktoré má značné problémy so zvládaním svojho už aj tak nesmierne rozsiahleho teritória, z nejakého vnútorne sebevražedného popudu potrebuje skúšať zaberať ešte ďalšie krajiny. A keď už sa do toho pustí, tak si nevyberie nejaký ľahký a lukratívny terč, ako napríklad Kazachstan (ktorému momentálne dovoľuje rozsiahle kontrakty s USA), ale akurát Ukrajinu, z čistého rozmaru.

Ale to, že takéto nezmyselné príbehy propagande prechádzajú neprekvapuje, keď vidíme, čo ďalšie produkuje. 

V rámci úplnej debilizácie más sa im vysvetľuje, že Rusko si samo napadlo Kyjevsko-pečerskú lavru (čo je rovnaké, ako keby Saudi naschvál strieľali na Al Aksu), podobne, ako sa predtým tvrdilo, že sami seba bombardujú v Záparožskej jadrovej elektrárni, ktorú majú obsadenú. Fuck logic.

Toto je kontext a atmosféra, v ktorej sa NATO stretáva v Ankare, mimochodom, hlavnom meste štátu, v ktorom za mrežami sedia tisíce politických väzňov (to len na margo NATO ako vraj aliancie demokratických hodnôt) a ktorý okupuje časti susedného Iraku a  Sýrie.

V tomto kontexte je to samit pomerne bizarný. Samit, ktorý ide potvrdiť záväzok, že musíme zbrojiť ako diví. Na zdravie! Zbrojári šampanské búchať rozhodne budú.