Tak to bolo s obchodnými vojnami pred rokom. Americkí zákazníci začali byť nervózni zo zvyšujúcich sa cien, zneisteli akciové trhy a, čo bol preňho najväčší šok, investori sa zbavovali amerických vládnych cenných papierov. No, tak teda narýchlo s väčšími ekonomikami pouzatváral aspoň dočasné dohody, ktoré vojny ukončili. A ešte si užíval, ako mu všetci ďakujú za vyriešenie problému, ktorý sám spôsobil.

Inokedy proste vycúval a vývoj ho nejako zachránil. Tak to bolo v prípade jeho pokusu vyvolať prevrat, ktorý sa skončil tým, že bláznov, napadnuvších budovu Kongresu, hodil cez palubu. A pred odsúdením ho zachránili mocní spojenci plus fakt, že sa v chaotickom post-covidovom období a s extrémne slabými súpermi na druhej strane vrátil k moci.

To v tomto prípade nejde. Zjavne sa snaží konflikt ukončiť tak, že proste vyhlási, že sú ciele splnené a ide sa domov. To sa dalo urobiť v prvé dni konfliktu, ale teraz je to oveľa komplikovanejšie. 

Irán má poničenú infraštruktúru a režim ju potrebuje nahradiť, aby sa udržal. Na druhej strane čím je vojna dlhšia, tým je silnejšia pozícia Iránu. Jednak hrozí kolaps na viacerých miestach svetového trhu. Jednak hrozia veľké škody malému štátiku, ktorý si vojnu objednal, lebo veľká časť jeho ekonomiky je závislá na leteckej doprave a tá kvôli úspešným iránskym útokom nefunguje.

Do toho prichádza kľúčový prvok: keď už raz Irán začal ako blokovať Hormuzský prieliv tak tlačiť na arabských susedov hrozbou zničením ich infraštruktúry, tak už nemá dôvod tieto páky tak ľahko pustiť z rúk. A bude tlačiť, aby sa splnili jeho požiadavky: nejaká forma reparácií (a ak nie, tak si peniaze vyberú uvalením dlhodobej dane na prechod prielivom) a aspoň čiastočné zrušenie amerických základní v regióne. Aby sa poistil, že sa napadnutie nebude opakovať. A aby vyšiel z vojny ako víťaz, čo má veľké politické benefity doma aj mimo.

Trump sám vmanévroval, svojou nekonečnou genialitou, súpera do situácie, že ten má aj taktické výhody aj logický dôvod pokračovať v konflikte.

Navyše, USA hrozí vážny geopolitický problém. V regióne sa vytvorila koalícia štyroch štátov, Pakistan, Turecko, Egypt a S. Arábia. Tá sa snaží konflikt ukončiť tak, aby to bolo pre nich výhodné, v spolupráci s Čínou. Tento týždeň sa ich predstavitelia stretli, dohodli sa na rámci spoločnej koordinácie, a potom pakistanský minister zahraničia odletel do Pekingu, kde vydal spoločné vyhlásenie s čínskym ministrom zahraničia. 

Pre S. Arábiu je to výhodné, lebo potrebuje z hry dostať mrňavých arabských susedov, špeciálne SAE, s ktorými vedie proxy konflikt v Jemene a ktoré iritujú svojím finančným zasahovaním do konfliktov v iných muslimských krajinách (Sudán a Líbya). Rijád takisto oceňuje možnosť zvýšiť svoju dlhodobú bezpečnosť získaním pakistanského jadrového dáždnika.

Pakistan a Egypt zase potrebujú peniaze, tie S. Arábia má. Navyše potrebujú prístup k vyspelým technológiám, aj vojenským, a to má zase Čína. Turecko má extrémny záujem na tom, aby sa konflikt v regióne nenaťahoval, lebo ho to hospodársky poškodzuje. Ale tiež si účasťou v tejto aliancii posilňuje svoje diplomatické možnosti.

Donald Trump toto vie a tak včera cholericky vypenil proti "niektorým arabským štátom", ktoré sa nesprávajú priateľsky. 

Zúri. Na to, čo si sám vyrobil.

Teda, nie celkom sám. V podstate to dostal príkazom od svojich majiteľov, ktorí zároveň vlastnia aj maličký štátik na Blízkom východe. 

Tam ale tiež v tejto chvíli nie je najlepšia situácia. Obyvateľstvo začína byť unavené z nekonečných poplachov. Na príjem z turistiky môžu na niekoľko mesiacov zabudnúť. A chýba tá časť exportu, ktorá sa realizuje letecky, čo je v prípade Izraela pomerne veľa. 

Navyše štátiku končia protiletecké strely, a má poničené radary, kým Irán, na druhej strane, podľa všetkého vie strieľať ďalej. 

Tým pádom im by sa aj celkom hodila eskalácia zo strany USA, ktoré by na seba prebrali bremeno vojny, čo by ich zachránilo. (Aj preto vysielajú cez svoje médiá falošné správy, že vraj o eskaláciu sa snaží S. Arábia, čo je lož. Potrebujú sa kryť.)

No a eskalácia je druhá možnosť Trumpa. Aj sa ňou snaží vyhrážať. Do oblasti nechal preveliť výsadkárov. A vyhráža sa bombardovaním dopravnej, elekrárenskej aj ropnej infraštruktúry Iránu (vojnové zločiny). 

Problém je, že Irán má eskalačnú dominanciu. Na čokoľvek, čo USA spravia, vedia odpovedať o niečo horšou odvetou. Ak bude treba Husíovia zablokujú plavby cez Červené more. Ak bude treba, zbombardujú dátové centrá amerických spoločností v SAE a Katare. Trafia elekrárne. Ropné a plynové zariadenia. A v najhoršom odsoľovaciu infraštruktúru, a k tomu ešte na more pošlú voľné plávajúce míny. 

Pričom Irán je tak rozsiahla krajina, že aj dramatickú eskaláciu prežije, kým SAE sotva, a prípadne Katar, ak sa Irán tak rozhodne. Na Bahrajn, kde je šiíítska väčšina (ktorú utláča vládnuca rodina), až takto prudko útočiť nebude, a zrejme ani na Kuvajt, ktorý sa mu ešte môže hodiť pre pomoc s vývozom ropy a plynu (sú blízko) a kde sú k Iránu vnútorne vcelku sympatie, a ešte viac ku Gaze, čo znamená, že je tam ostro nepriateľský postoj k malému štátiku.

Trump skúša kadečo. Niekoľkokrát signalizoval, že vlastne ciele v Iráne sú splnené. Dokonca vraj už nie je problém ani obohatený urán. Vraj sa to predsa dá kontrolovať zo satelitu. Dokonca ani okamžité odblokovanie prielivu vraj nie je až taký problém, už naznačuje, že to predsa netreba riešiť vojensky (hoci ešte nedávno tvrdil, že to sa vojensky ľahko vyrieši) a stačí, aby bol mier a "doprava sa prirodzene odblokuje".

Haha.

Irán si medzitým dohodol s viacerými krajinami (India, Čína, Japonsko, Bangladeš), že ich lode bude prepúšťať, tiež to, že prepustí aj iné lode krajín, ktoré neposkytujú pomoc USA (aj to je dôvod, prečo európske krajiny teraz začali zakazovať prelety amerických lietadiel), tie ale (neverejne) za poplatok cca 2 mil. USD za loď.

A dohaduje sa s Ománom na tom, ako sa bude doprava cez prieliv v budúcnosti riadiť.

Na druhej strane tým, že sa na konflikt dobre pripravil a zachoval si doteraz kapacity na údery proti nepriateľom, dostal sa do výhodnej pozície. 

Vo svete panuje nervozita. Farmári momentálne zvlášť v Indii a na Srí Lanke (obe krajiny majú veľkú poľno produkciu ale sú veľmi závislé na dovoze hnojív) sú v panike z rastúcich cien hnojív. Európa panikári kvôli vysokým cenám palív aj dlhodobým dopadom konfliktu (vlny utečencov). Dokonca Macron pomerne ostro kritizoval ako Trumpa tak maličký štátik (aj tvárou v tvár humanitárnej katastrofe v Libanone, ktorý je s Francúzskom v pomerne úzkom vzťahu). 

A postupne sa ako bežné obyvateľstvo týchto krajín, tak aj politici začínajú obracať proti Trumpovi a USA.

Problém je teraz to, ako sa nedostať do pozície prezidenta, ktorý utrpí ešte oveľa horšiu faktickú porážku, ako kedysi USA vo Vietname.