Eduard Chmelár: Západ zvyšuje tlak - ve hře je osud planety

KOMENTÁŘ

Smutnější, nedůstojnější a trapnější oslavu Dne vítězství nad fašismem jsem ještě nezažil.

10. května 2022 - 07:46
Ešte nikdy som nezažil smutnejšie, nedôstojnejšie a trápnejšie oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom. To, na čo sa zvrhli tohtoročné spomienkové slávnosti, je zneuctením pamiatky tých, ktorí položili svoje životy za našu slobodu. Pýtam sa, ako je vôbec možné, že bratislavské Staré mesto povolilo na Slavíne protiruskú demonštráciu s tým, že vraj ide o „verejné priestranstvo“. Hlupáci! To kde ste videli? Viete si predstaviť, že by na cintoríne amerických vojakov z druhej svetovej vojny demonštrovali proti americkej vojne v Iraku?? Že by celé pietne miesto okupovali demonštranti a nedovolili tam prejsť veteránom? Takmer som sa od hanby prepadol, keď polícia musela raziť cestu aspoň posledným žijúcim hrdinom druhej svetovej vojny, ktorí sa prišli pokloniť pamiatke svojich bojových druhov – a ostatných tam nepustili, lebo dnes to vraj má vyhradené iniciatíva Mier proti Ukrajine!

Už včera som prívržencov tejto skupiny varoval, že na vyvolávanie konfliktov si nevybrali ani správne miesto, ani správny čas. Keby spomienku – čítanie mien Ukrajincov, ktorí zahynuli v tejto Putinovej vojne – zorganizovali niekde na námestí, možno prídem medzi nich, lebo tieto obete treba pripomínať. Ale okupovať Slavín a klásť prekážky na schody, aby starčekovia nemohli prejsť, je barbarstvo. Slavín nie je žiadne „verejné priestranstvo“, je to cintorín, je to pietne miesto, najposvätnejšia nekropola na Slovensku, nie Hyde Park pre protiruské šovinistické reči Mesežnikova a spol. Po tejto skúsenosti som za zákaz demonštrácií na týchto miestach – a to by malo platiť pre všetkých, lebo aj Ficovo zhromaždenie za mier sa zvrhlo na politický míting. Slavín by mal byť miestom úcty a tichého rozjímania, nie nenávistných výkrikov a bordelu.

No absolútny vrchol dnes predviedla TA3, keď vo svojom hlavnom spravodajstve uviedla, že zhromaždenie na podporu Ukrajiny vraj narušili proruské skupinky, pričom toto sprievodné slovo sprevádzal záber na pani Annu Bergerovú a pána Karola Kunu, jedných z najstarších žijúcich hrdinov Slovenského národného povstania, ktorí stále neúnavne chodia na oslavy, ale aj do škôl svedčiť o hrôzach druhej svetovej vojny... Môjtybože, čo ste sa zbláznili?! Ako môže niečo takéto vyjsť niekomu z úst? Akým právom sa opovažujete takto osočovať ľudí, ktorým v odvahe nesiahate ani po päty? Oni vždy boli v takéto dni tí prví a najdôležitejší, s ktorými sa Čaputová alebo pred ňou Kiska usilovali objať alebo aspoň odfotiť pre imidž. Lenže tento rok sa rozhodli, že nebudú robiť politikom krovie a boli klásť vence dnes, tradične, s členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. A vy im pľujete do tváre, lebo neviete o tom období nič, nie ste schopní rozoznať bojovú vlajku Červenej armády od komunistickej a hnusí sa vám sovietska zástava, symbol víťazstva, ktorý po neopísateľných útrapách vyvesili na sídlo Reichstagu po dobytí Berlína. Toto je mládež, naša budúcnosť? Čo ste to vy za tupí nevzdelaní ignoranti?

Aj po tom, čo som videl na Námestí SNP, kde práve Nikita Slovák, ten najvulgárnejší režisér, akého poznám, plný nenávisti a závisti, volal po slušnosti a tolerancii, kde koaličnú poslankyňu predstavili ako „občiansku aktivistku“ a kde si už úplne bez hanby nazvali míting politikov OĽaNO a SaS „občianskym zhromaždením“ – po tom všetkom mi je jasné, že týmto zlomyseľným tvorom dobromyseľní ľudia nesmú ustupovať. Lebo sú to práve oni, ktorí pod falošným rúškom vznešených slov, ktorých obsahu ani nerozumejú, ničia posledné zvyšky slobody a demokracie.

Svet dnes potrebuje mier. A som zúfalý z toho, ako málo ľudí ho v skutočnosti chce, hoci ho majú plné ústa. Modrožltí vlajočkári na Slavíne nechcú „mier na Ukrajine“, ale vojnu proti Rusku. A Putinovi obdivovatelia nie sú mieroví, sú len proruskí, čo nie je to isté. Vladimír Putin je zločinec. Jeho dnešný prejav pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom mohol presvedčiť len totálnych fanatikov. Ruské vojská v Donbase nebojujú za svoju vlasť, tak ako za ňu nebojovali ani nacistické vojská na Horehroní, turecké vojská pod Viedňou alebo maďarské vojská pri Lučenci. To nie je ich vlasť a oni tam nemajú čo robiť, rovnako ako váš sused, ktorého nachytáte prášiť vašu manželku, nesúloží za vašu rodinu. Tieto elementárne veci predsa príčetným ľuďom nemusím a nebudem vysvetľovať. Mierumilovní ľudia by ruskému prezidentovi nemali odpustiť, že urobil Severoatlantickú alianciu nachádzajúcu sa v stave politickej kómy opäť relevantnou, že jeho invázia zničila dvestoročnú neutralitu Švédska, že vyryl brázdu nenávisti medzi dvoma najväčšími slovanskými národmi, ktorú len tak ľahko niekto nezasype. Ak niekto nechápe, že prepadnutie Ukrajiny je čistá pohroma, potom sa hodnotovo pohybuje v svete, s ktorým nechcem mať nič spoločné. Ale nenahovárajme si, že druhej strane ide o blaho Ukrajincov.



Nevidím rozdiel medzi generálnym tajomníkom NATO Stoltenbergom a nejakým nacistickým pohlavárom, ak sa najvyšší predstaviteľ Severoatlantickej aliancie vyhráža, že keď chceli mať Rusi na hraniciach menej západných vojakov, budú ich mať viac, že Ukrajinci budú dostávať zbrane dovtedy, kým nevyhrajú. To znamená, že tomu človeku absolútne nezáleží na ľudských životoch. Jeden z najznámejších žijúcich hrdinov druhej svetovej vojny, partizán Vlado Strmeň, predvčerom povedal múdru vetu: „Všetky zbrane, ktoré sa vyrobia, sa aj použijú.“ Kto ešte stále nechápe i po tom, čo aj americký minister obrany otvorene povedal, že cieľom USA je oslabiť Rusko (nie oslobodiť Ukrajinu!), ten by sa už k medzinárodnej politike radšej nemal vyjadrovať. Prečo však slovenskí katolíci nepočúvajú svojho pápeža, ktorý odmieta vojnu, rozširovanie NATO, zbrojenie a volá po mierových rokovaniach? Prečo mlčia slovenskí biskupi a nechávajú Františka v jeho mierových posolstvách osamoteného? Prečo sa Heger a Čaputová teraz nechvastajú „duchovným osviežením a povzbudením od Svätého otca“?

Pre nás, ktorí si vieme spočítať dva a dva, je to od začiatku jasné. Ale keď už medzi nimi nefunguje autorita pápeža, tak čo vlastne? Ešte zrozumiteľnejšie to povedal v sobotu večer iránsky minister zahraničných vecí Hossein Amir Abdollahian na spoločnej tlačovej konferencii so svojím poľským kolegom Zbigniewom Rauom v Teheráne: „Sme proti vojne na Ukrajine, rovnako ako sme proti vojne v Jemene, v Afganistane, v Sýrii, v Iraku alebo v akejkoľvek inej časti sveta. Veríme, že riešenie na Ukrajine je politické a politické rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou musia viesť k ukončeniu vojny.“ Jasnejšie sa to povedať nedalo. Ale toto ste v našich médiách nenašli. Namiesto toho ste v nich našli hoaxy ako „Unikol tajný plán Kremľa na 9. mája!“ – „Desivé, čo zamýšľa Vladimír Putin!“ (aby som odcitoval len niekoľko titulkov slovenských novín). Ale to sú tie správne výmysly, na ktoré sa nepoľuje, všakáno...

Je morálne nesprávne povzbudzovať Ukrajincov, aby bojovali vo vojne, ktorú nemôžu vyhrať, resp. nevyhrajú ju bez toho, aby úplne nezničili svoju krajinu a celý región. Vojna je čoraz agresívnejšia a správanie oboch hlavných veľmocenských aktérov naznačuje, že sú odhodlaní ísť až do konca – pričom koniec v tomto prípade znamená už zničenie planéty. Neviem, či si v Kremli naozaj naivne myslia, že Rusko dnes bojuje o svoju bezpečnosť, ale Washington zvýšil stávku. Hrá sa o všetko. Prvá si to uvedomila Čína, ktorá začína byť z vývoja nervózna. Nebudem prekvapený, keď Európania budú poslední, ktorí pochopia, že nehrajú vlastnú hru. Ak je Európa mierový projekt (ako znie milosrdná lož opakovaná pravidelne pri dnešnom Dni Európy), potom by nemala rozkrúcať kolotoč vojen a zbrojenia, ale mieru a uvoľňovania napätia. Pretože za mier sa nebojuje. Mier sa vytvára.

Eduard Chmelár


Anketa

Který z premiérů podle Vás hájí více národní zájmy své země?